Predieram sa cez masy ľudí na rýchlik do Zvolena. Lístok nemám, pani už dva krát robila paniku že vlak je pripravený na odchod. Musím ho stihnúť, vo Zvolene sa stretávam s Peťou. Vlak praskal vo švíkoch, ledva som sa doňho nadžgal.
Vo Zvolene prší a my naivky stále veríme, že v Detve bude celý víkend slnečno. HAHA. V Detve v tom corgoňovi na námestí za nami prichádzajú Jašovci a Rozbuch. Vezieme sa panelkou a v hlavách máme predstavy zajtrajška. Beh do kopca? Uvidíme…
Na chate nám organizátori čapujú ešte skôr než vylezieme z auta. Partia parádna, Ďuri vytešený že prišli aj nejaký pretekári. (Nakoniec ich bolo dosť, asi 50 dvojíc.)
Ráno neprší! Žeby sa všetky predpovede sveta zmýlili? Nebolo by to prvý krát, ale na ne?šťastie? predpoveď vyšla. Celý pretek lialo.
Súťažilo sa od 10:15, zo Stavaniska behom hore a do 16tej liezť. Ten týždeň som oslávil svoje 22 ročné pôsobenie a neviem či to tým vekom, alebo tým že nebehám, ale skoro som dušu vypľul. Normálne som si povedal, že na rok budem dva týždne pred kalamárkapom behávať do kopca. (ha ha ha)
Bol som asi deviaty, ale keď som si sadol a dostal do ruky čaj, postupne som strácal vedomie a čas. Po polhodine pozerania doblba dobehli všetci a prišiel čas sa postaviť, nájsť matroš a pokúsiť sa aj niečo vyliezť. Žalúdok sa mi prekrútil 5 krát a 5 vajec išli aj s čajom na vandrovku. (Pripisujem to tomu behu- určite nie večeru pred pretekmi). Hneď mi aj do spevu bolo! Petra na moje odporúčanie túto vyprázdňovaciu kúru absolvovala tiež a plazenie sa po zatečenej skale začalo. Liezli sme len na dolných a z tých 4% suchej skaly sme sa po chvíli plahočili v každej ceste s min. jedným suchým chytom. A zistil som že 4MgCO3Mg(OH)24H2O + 51532H2O = pekná sračka s trením na úrovni oleja. Ale môj mádžovací tik pri čítaní cesty som si zo začiatku nevedel odpustiť. Kto by ešte nevedel, ja leziem kvôli mádžovaniu. Neskôr mi nie raz zastala ruka tesne nad pytlíkom s myšlienkou „nesmieš! to je -5 bodov!“.
Hašuľa (VI!) nás vytrápila, ten výlez by sa bez toho korienka zmenil na úlet smerom dole. Peťka nám aj takto uletela v Peťovom záreze (V+), pričom sme mysleli že nastala apokalypsa (keď padá, strašne piští). Posledná cesta (názov neviem, V-, bez istení, 10m), (bolo asi 15:00 keď sme ju začali liezť) nás takmer zabila a definitívne zabila aj naše posledné sily. Už to chcelo pivo, oddych a suché veci. Dosť sme sa báli a vďaka Rozbuchovej morálnej pomoci sme cestu doliezli 15:58 (cca v tom čase prestalo liať). A náš Rozbuško už aj utekal s papierom na chatu. Stihol to :).
Guláš fantastický, dobrá niva bola ešte lepšia ako včera a už sme aj stáli s očakávaním na rozhodnutie. Dali sme do toho všetko, ale nestačilo. Druhé miesto s rozdielom od prvého o 1 BOD! Také víťazstvo moc nepoteší, ale koniec koncov, o to tam nešlo.
Vyhrali sme kategóriu zberači- preliezli sme najviac ciest- spolu 28. V porovnaní s Duškovým rekordom z minulého roku (105 ciest) sa nemáme čím chváliť. A aby nám nebolo málo, aj Peťu aj mňa vylosovali v tombole.
Večer boli dva stejdže, gitary zneli do 3 rána a zábava bola unikátna. Ráno v stane s údivom zisťujem, že som celkom v pohode (asi nie som až tak starý). A tú divinu čo chalani opekali na ohni, tie vtipy čo tam padali, tí ľudia čo tam boli… jooooj vôbec sa mi nechcelo odísť. Dlho si túto akciu budem niesť v sebe, zažil som špeciálne lezenie, špeciálnych ľudí a zas mám pocit že som o niečo ďalej. Ďakujem organizátorom, vrele odporúčam, vidíme sa na ročníku 2016.
Autor: Peťo